The Sin

by Eva Luka


The Sin

The Light is the Light, the Shadow is the Shadow and the Sin

is the Sin only until the Arrangement of the World

is overseen by the Sobriety of Judgement, examined

by the Guardian Reason, only until the World

has properly fixed its Limits and the Rules

unblemished rest on its censer

which takes its Clearly Defined Place. 

 

But as soon as the Light, the Shadow and the Sin

get into the eyes of someone who views the World the other way round,

displaced, slantwise or

simply

just a bit different, all of a sudden

the Light can become the Shadow,

the Shadow the Sin and the Sin

the Light.

 

When the Sin becomes the Light,

it brings into the Arrangement of the World weird excitement.

The Things, hitherto equally put in order,

start to whisper Nonsenses that become

Senses; with a label of Touch, Smell, Sight, Ear

and chiefly Taste of Unknown Pleasure. The Things

start their small Boycotts, Revolutions and Cataclysms.

The Things put on their dresses upside down, exchange

their sexes, the grammatical ones (genders) and the real ones

(belonging to Herm and Aphrodite). And again vice versa. And vice versa.

 

But really Weird Things come at the point

when the Light

becomes the Sin. Then the crazy game for the third one ends,

the Sobriety of Judgement rolls in the mud, the Reason

in the trousers stricken by its own excrements runs

away and the Rules

crash into their Limits like the enraged bulls

into the bullfighters.

 

For when the Light becomes the Sin,

the World darkens and the Shadow

starts its supremacy. With the inscrutable Blackness

overflows the Things, the Limits, the Boycotts, the Nonsenses

and Senses; with the wings of the Ravengel covers the differences

between the light and the Light, the shadow and the Shadow,

the sin and the Sin. The Sin

gets out of the dimness, almost unseen, and walks

along the darkened street. At last for a while

it can be the Shadow, for a while the Light

 

but first of all it can be what it was from the youth of the world:

Itself. Only

itself.

© Eva Luka, translated by James Sutherland-Smith

Hriech

Svetlo je Svetlom, Tieň Tieňom a Hriech

Hriechom, len kým na Usporiadanie Sveta

dozerá Triezvosť Úsudku, nahliada

Strážnik Rozum, len kým má Svet

Poctivo vztýčené Mantinely a Pravidlá

neporušené spočívajú na jeho kadidelnici,

ktorá zaberá Presne Vymedzené Miesto.

 

Ale len čo dostane Svetlo, Tieň a Hriech

do očí ten, kto vidí Svet naopak,

obrátene, zdeformovane, posunuto, šikmo, alebo jednoducho

iba trochu inak, môže sa zrazu stať

Svetlo Tieňom,

Tieň Hriechom a Hriech

Svetlom.

 

Keď sa stane Hriech Svetlom, prináša to

v usporiadaní Sveta zvláštne vzrušenie.

Doteraz rovnakým spôsobom upratané Veci

si začnú šepkať Nezmysly, ktoré sa stávajú

Zmyslami; s nálepkou Hmatu, Čuchu, Zraku, Sluchu

a najmä Chuti Nepoznanej Rozkoše. Veci

začínajú svoje malé Bojkoty, Revolúcie a Prevraty.

Veci si obliekajú šaty naopak, vymieňajú si navzájom

svoje pohlavia, gramatické (rody) aj skutočné (patriace Hermovi

i Afrodite). A zase naopak. A naopak.

 

Ale skutočne Zvláštne Veci prídu až vtedy,

keď sa Hriechom stane

Svetlo. Vtedy bláznivá hra na tretieho končí,

Triezvosť Úsudku sa váľa v blate, Rozum

s nohavicami postihnutými vlastnými fekáliami beží

kade ľahšie a Pravidlá

narážajú do svojich Mantinelov ako rozzúrené býky

do svojich toreadorov.

 

Pretože keď sa Svetlo stane Hriechom,

Svet stemnie a svoju nadvládu nastúpi

Tieň. Nepreniknuteľnou Čerňou zaplaví

Veci, Mantinely, Bojkoty, Nezmysly

i Zmysly; krídlami Havranjela zastrie rozdiely

medzi svetlom a Svetlom, tieňom a Tieňom,

hriechom a Hriechom. Hriech

vystúpi z tmy, takmer nevidený, a bude kráčať

stemnenou ulicou. Konečne bude chvíľu Tieňom,

chvíľu Svetlom,

 

ale najmä tým, čím je od počiatku Sveta:

Samým Sebou. Iba

Samým Sebou.