The Ravengel II

by Eva Luka


The Ravengel II

A toothless sable child inside me

tried to smile, but in vain.

Its wan smile turned to a grin, a grimace

of unwanted foetus. It leant its creased little face

aside and burst into tears. Terribly it cried inside me, shivering

all around its wrinkled, unseemly little body, sobbing

inside my vitals, wailing

insufferably and tossing

in fever all that long, rainy night, when morning

was unforseeable and the moon

walked amongst the rocks of Montserrat and with her spikes

stabbed all

what still to her appeared alive.

 

The toothless ravengel's changeling was bleeding in my blackened womb

all night long. Together we wept through

three ceaseless days, until at last it came out of me

with the clot of curdled blood

as with the greeting from those who wanted to live so much

till they cried themselves into timeless, hypnotic sleep

 

and till I buried it

like a tiny kitten with a star on its harried brow

under the black, dry, fruitless

tree.

© Eva Luka, translated by James Sutherland-Smith

Havranjel II

Bezzubé čierne dieťa vo mne

sa pokúsilo usmiať, ale bezvýsledne.

Jeho mdlý úsmev sa stal úškľabkom, grimasou

nechceného plodu. Zošúverenú tváričku naklonilo

nabok a rozplakalo sa. Plakalo vo mne strašne, triaslo sa

po celom vráskavom, nepeknom telíčku, vzlykalo

mi v útrobách, nariekalo

neznesiteľne a zmietalo sa

v horúčke celú tú dlhú, daždivú noc, keď ráno

bolo dávno v nedohľadne a mesiac

chodil pomedzi skaly Montserratu a hrotmi bodal všetko,

čo sa mu zdalo ešte živé.

 

Bezzubé havranjelie decko mi krvácalo v sčernetej maternici

celú tú dlhú noc. Preplakali sme spolu

tri nekonečné dni, kým zo mňa konečne nevyšlo

spolu s chuchvalcom zaschnutej krvi

ako s pozdravom od tých, ktorí tak veľmi chceli žiť,

až sa uplakali do večného, hypnotického spánku,

 

a kým som ho nepochovala

ako drobučké mača s hviezdou na utrápenom čielku

pod čiernym, suchým, neplodným

stromom.